Zvyšovanie minimálnej mzdy sa v budúcom roku môže odraziť na cenách potravín a služieb

Minimálna mzda v roku 2027 vzrastie na 972 eur. Keďže sa na nej nedohodli sociálni partneri, určil ju zákonný automat.

Zvýšenie minimálnej mzdy sa neodrazí len na nákladoch zamestnávateľov, dotknúť sa môže aj cien potravín a služieb. Kvôli príplatkom za prácu v noci či cez víkendy, ktoré sú naviazané na minimálnu mzdu, už avizovali rast cien pekári. Pre zvyšujúce mzdové náklady porastú zrejme aj ceny služieb v cestovnom ruchu.

Minimálna mzda na Slovensku by mala v budúcom roku dosiahnuť sumu 972 eur, čo je medziročný nárast vo výške 6,2 %. V roku 2028 by sa mohla dostať nad 1 000 eur. Minimálnu mzdu určuje ministerstvo práce na základe zákona o minimálnej mzde. Ak sa zástupcovia zamestnávateľov a odborári nedohodnú na novej sume sami, výšku minimálnej mzdy určí zákonný automat. V takom príde sa určí ako 60 % z priemernej mzdy v hospodárstve spred dvoch rokov.

Na minimálnu mzdu sú pritom naviazané aj viaceré zákonné príplatky, napríklad za prácu v noci či cez víkend. Základné príplatky v roku 2026 predstavujú napríklad 50 % minimálnej mzdy za prácu v sobotu, 100 % za prácu v nedeľu a 40 % za prácu v noci, pričom riziková práca v noci má príplatok 50 % minimálnej mzdy.

S aktuálnym nastavením nesúhlasia zástupcovia zamestnávateľov. Podľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR zákonný automat nedostatočne zohľadňuje vývoj produktivity práce, čo môže mať vplyv na konkurencieschopnosť slovenských zamestnávateľov.

Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD) v tejto súvislosti ešte začiatkom septembra upozornila, že síce minimálna mzda rastie, čistá výplata však s ňou nedrží krok. Pripomenuli, že pre zmeny v daniach a odvodoch zamestnancovi z minimálnej mzdy štát vezme približne 200 eur. Zároveň sa zvyšujú náklady firiem, čo podľa APZD núti premietať ich do cien tovarov, ktoré aj preto potom u nás rastú rýchlejšie ako inde v EÚ. Výsledkom tak podľa zamestnávateľov je, že z už aj tak okresanej výplaty si ľudia kúpia ešte menej, čo tlačí na ďalší rast miezd.

Potvrdzujú to aj výrobcovia tovarov či poskytovatelia služieb. Pekári a cukrári upozornili, že v dôsledku rastu príplatkov za prácu v noci a cez víkendy sa zvýšia výrobné ceny chleba, pečiva či koláčov. Podľa Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC) takýto vývoj ovplyvní viac ako 82 % produkcie v pekárskom sektore, keďže práve v príplatkovom čase sa realizuje väčšina výroby.

O zvyšovaní cien hovoria aj podnikatelia v cestovnom ruchu. "Nárast minimálnej mzdy bude mať vplyv na ceny služieb aj v gastronómii rovnako ako v hotelierstve," uviedol prezident Asociácie hotelov a reštaurácii Slovenska (AHRS) Marek Harbuľák. Pripomenul, že cena práce v týchto službách sa pohybuje približne na úrovni od 40 % do 50 % všetkých nákladov v závislosti od veľkosti podniku, rozsahu služieb či orientácie na zákazníka. "Podniky, predovšetkým v gastronómii, pracujú s nízkymi maržami a preto nemajú inú možnosť ako rastúce ceny preniesť do cien jedál a nápojov. V súčasnosti je ešte predčasné hovoriť o miere nárastu, a to aj s ohľadom na ceny potravín, ktoré sa zrejme pod vplyvom pretrvávajúcej inflácie a rastu cien energií, ako aj pohonných hmôt dosť pravdepodobne zvýšia. Na druhej strane sledujeme klesajúcu spotrebu zákazníkov v stravovacích, ale aj ubytovacích službách. Každý podnik bude prehodnocovať mieru nárastu cien podľa nákupného správania svojich zákazníkov," doplnil Harbuľák.

Kým zamestnávatelia upozorňujú na stúpajúce mzdové náklady firiem, odborári v súvislosti s minimálnou mzdou poukázali na iný problém. Podľa Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR bude síce minimálna mzda od januára na úrovni 972 eur, no pod jej úroveň sa dostane takmer polovica platových taríf zamestnancov pracujúcich vo verejnom záujme. "Pri zvyšovaní minimálnej mzdy vždy upozorňujeme na problém tabuliek a taríf odmeňovania zamestnancov verejnej a štátnej služby, ktoré sa prepadávajú každým rokom hlbšie a hlbšie pod jej úroveň," uviedla KOZ SR na sociálnej sieti. Odborári podotkli, že síce štát tieto mzdy doplatí do výšky minimálnej mzdy, avšak na toto dorovnanie sa používajú aj peniaze určené na osobné ohodnotenie a odmeny. "Tento doplatok je dôvod, prečo zamestnanci v nižších platových triedach zarábajú rovnako, a to bez ohľadu na odpracované roky či vzdelanie," upozornila KOZ SR s tým, že riešením by mohla byť systémové zmena odmeňovania, ktorý by odstránila roky prehlbovaný problém medzi platovými tarifami a minimálnou mzdou.