Ministerstvo vnútra SR odmieta povinné relokácie aj priame platby v rámci migračného paktu

Ministerstvo vnútra SR chráni záujmy Slovenska v oblasti migračnej solidarity. Slovensko migračný a azylový pakt nepodporilo a pri úprave povinnej solidarity hlasovalo proti. Tento postoj zostáva nezmenený. Rezort postupuje v súlade s programovým vyhlásením vlády, ktoré jasne odmieta vnucovanie kvót na prijímanie migrantov. Zároveň podporuje posilňovanie ochrany vonkajších hraníc Európskej únie a účinné opatrenia proti nelegálnej migrácii.

Fakty sú jasné: Slovensko doposiaľ v rámci mechanizmu povinnej solidarity podľa migračného paktu nezaplatilo zo svojho štátneho rozpočtu ani cent a neprijalo ani jedného relokovaného migranta. Je to výsledok aktívnej politiky vlády a ministerstva vnútra pri presadzovaní záujmov Slovenska.

"Slovensko nebude platiť za to, že odmieta prijímať nelegálnych migrantov na základe európskych kvót. Od Európskej únie očakávame v podporu v oblasti bezpečnosti a ochrane vonkajších hraníc Únie, nie vyžadovanie platieb za neprijatých nelegálnych migrantov. Trváme na našom suverénnom práve rozhodovať o tom, kto bude na Slovensku žiť a pracovať," uviedol minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok.

Ministerstvo vnútra SR v otázke migračnej solidarity aktívne konalo a koná a obhajuje záujmy Slovenska. Európsku komisiu požiadalo o prehodnotenie postavenia Slovenska a o oslobodenie od solidárneho príspevku na rok 2026. Žiadosť odôvodnilo rozsahom pomoci ukrajinským odídencom aj migračnou záťažou z predchádzajúcich rokov. Európska komisia však žiadosti nevyhovela. Tvrdenia, že ministerstvo nekonalo alebo o oslobodenie nepožiadalo, preto nezodpovedajú skutočnosti. Rezort naďalej presadzuje zohľadnenie pomoci, ktorú Slovensko už poskytuje.

Mechanizmus povinnej solidarity pracuje s finančným prepočtom 20-tisíc eur na jednu relokáciu. Takéto prostriedky môžu slúžiť na kvalitnejšiu výstroj, moderné vybavenie polície a vyššiu bezpečnosť občanov. Ministerstvo naďalej odmieta, aby príspevok Slovenska k riešeniu nelegálnej migrácie spočíval v prijímaní relokovaných migrantov alebo v priamych platbách. Presadzuje alternatívne solidárne opatrenia - poskytovanie personálu, techniky a odborných kapacít na základe dohôd s dotknutými členskými štátmi.

Prioritou musí byť dôsledná registrácia, spolupráca s krajinami pôvodu a aktívna návratová politika

Osoby bez oprávnenia zostať musia byť v súlade so zákonom vrátené a rozhodnutia o vyhostení sa musia reálne vykonávať. Zlyhania pri ochrane vonkajších hraníc sa nevyriešia presunutím migrantov do ďalších krajín. Slovensko je pripravené pomáhať pri riešení problému, odmieta však automaticky preberať dôsledky neplnenia povinností iných štátov.

Slovensko ako priamy sused vojnou zasiahnutej Ukrajiny zároveň nesie náklady aj zodpovednosť spojené s ochranou odídencov. Na jeho území naďalej žijú desiatky tisíc ľudí, ktorí utiekli pred vojnou. Ak Európska komisia nepovažuje rozsah tejto pomoci za dostatočný dôvod na oslobodenie od ďalších solidárnych príspevkov, mala by prehodnotiť, ako solidaritu posudzuje. Za týchto okolností Slovensko očakáva podporu pri posilňovaní svojej bezpečnosti, nie tlak na ďalšie priame platby.

Aj nedávne zábery násilia a rabovania z Francúzska pripomínajú význam bezpečnosti a verejného poriadku. Slovensko sa bude naďalej riadiť zdravým rozumom a ochranou svojich občanov. Rezort odmieta migračné experimenty bez účinnej kontroly vstupov a fungujúcich návratov a preto je postoj vlády zostáva jednoznačný: za neprijímanie migrantov platiť nebude. Ministerstvo ho bude aktívne obhajovať v rokovaniach s Európskou komisiou. Ak by aj Slovensku hrozili finančné sankcie, využije všetky dostupné právne mechanizmy na obranu proti ich uloženiu a vymáhaniu.